konstrukcia
Titanic bol postavený v Belfaste v lodeniciach Harland & Wolff na objednávku spoločnosti White Star Line. Šéfkonštruktérom lode bol Thomas Andrews, považovaný za absolútnu špičku vo svojom odbore. Pre stavbu lode bol použitý ten najlepší materiál a najlepšia technika, aké v tej dobe existovali.
Titanic bol 269,02 metrov dlhý a 28,25 metrov široký a jeho výtlak činil 52 310 ton pri maximálnom ponore (10,54 m). Predstavoval najväčšie námorné plavidlo, aké bolo do tej doby vyrobené. Jeho trup bol rozdelený na 16 vodotesných komôr a dno lode bolo zdvojené. Celkovo bol Titanic považovaný za jednu z najbezpečnejších lodí na svete, dokonca za loď nepotopiteľnú (tento názor bol prezentovaný aj v odborných časopisoch). Loď mala vydržať dokonca aj súčasné prerazenie prvých 4 vodotesných komôr, čo už bolo pri jej veľkosti dosť nepredstaviteľné. Predstavám o nepotopiteľnosti lodi odpovedala kapacita záchranných člnov, ktoré síce spĺňali podmienky stanovené zákonom, ale v porovnaní s kapacitou lode zjavne nedostačovali (celkom 20 záchranných člnov mohlo pobrať 1180 osôb).
29 parných kotlov v 6 samostatných kotolniach poháňali 2 piestové parné stroje a turbínu o registrovanom výkone 50 000 koní. Loď mala tri lodné skrutky (stredná vážila 22 ton, krajná 38 ton), maximálna rýchlosť lode sa odhadovala na 24-25 uzlov (Titanic sa ňou nikdy neplavil). Dym z kotlov bol odvádzaný do troch pravých komínov. Okrem nich existoval ešte falošný komín na korme slúžiaci ako hlavný vývod (ventilácia) a komín kuchyne.
Úlohou Titanicu bol prevoz cestujúcich (kapacita činila niečo cez 3000 cestujúcich, bol tu aj priestor pre obmedzený počet kočiarov a automobilov a žeriav, ktorý by ich naložil) a pošty medzi Európou a Severnou Amerikou, na trase ktorej mal konkurovať obrovským parníkom spoločností Cunard Line, Mauretanii a Lusitanii. Obsluhu lode zaisťovalo 900 členov posádky.
Priestory pre cestujúcich boli rozdelené na tri triedy, na horných palubách sa nachádzala prvá trieda a luxusné priestory pre ich zábavu (reštaurácie, tanečná sála, vyhliadková paluba, ...), tretia trieda sa nachádzala dole. Cestujúci mohli (za nemalý poplatok) využiť k odoslaniu svojej korešpondencie jednu z najvýkonnejších rádiostaníc, aká kedy bola na námorné plavidlo inštalovaná. Vďaka nej tiež mohli byť vydávané lodné noviny.
